Bezpečná jazda na bicykli v mestách
Koncept rýchlych cyklotrás si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu obľubu. Aké sú požiadavky a možné implementácie tohto spôsobu dopravy, a aké sú osvedčené postupy, ktoré už v súčasnosti využívajú viaceré európske štáty?
Obmedzenie automobilovej dopravy, a to najmä v mestských oblastiach je nevyhnutné, ak chceme ísť cestou udržateľnosti. Ako však docieliť, aby boli ľudia ochotní prejsť z áut na bicykle (aj elektro bicykle)? Napríklad vytvorením bezpečných a atraktívnych cyklotrás v mestskej infraštruktúre. Tento prístup cyklistických ciest, diaľnic, superdiaľníc (ako odborníci nazývajú dlhšie cyklistické úseky) aplikujú štáty ako je Dánsko, Belgicko a Holandsko, ktoré sa označujú za priekopníkov takejto formy dopravy. Superdiaľnice sú definované ako trasy, kde „potreby dochádzajúcich sa dostali na najvyššiu prioritu s cieľom vytvoriť priame spojenia, ako aj pohodlné a bezpečné používanie“.
Aké sú požiadavky na rýchle cyklistické trasy?
Európska cyklistická federácia uvádza tieto kritériá pre rýchlu cyklistickú trasu: Musí byť dlhá najmenej päť kilometrov, široká najmenej tri metre pre jednosmerné trasy a najmenej štyri metre široká pre obojsmernú premávku. Musí byť fyzicky oddelená od motorizovanej a pešej dopravy a nesmie mať žiadne extrémne sklony. Ďalej by mala trasa umožniť cyklistom dosiahnuť priemernú rýchlosť viac ako 20 kilometrov za hodinu bez toho, aby museli neustále zastavovať kvôli iným dopravným prostriedkom.
Samotná realizácia cyklomagistrály nie je až tak jednoduchá, už len z priestorového hľadiska, ale aj z hľadiska bezpečnosti. Rýchle cyklistické trasy križujú cesty, po ktorých chodia autá, a aj keď by mala mať cyklistická trasa prednosť, je tu riziko, že vodiči automobilov to budú ignorovať.
Ohrozenie pre cyklistov: Cyklodiaľnice zvyšujú bezpečnosť na ceste
Celkovo sa však odborníci domnievajú, že vyhradené cyklotrasy výrazne zvyšujú bezpečnosť na cestách. „Sú to rýchlostné cesty pre bicykle a elektrobicykle,“ hovorí Luigi Ancona, výskumník nehôd v DEKRA. Zvýšená bezpečnosť, ktorú tieto trasy ponúkajú, vyplýva z ich oddelenia od iných foriem dopravy, ich správneho návrhu s dostatočnou šírkou jazdného pruhu a prispôsobeného usporiadania vozovky.
Nemecký štatistický úrad udáva za rok 2022, že až 27% dopravných nehôd tvorili cyklisti a jazdci na elektro bicykloch. Tak ako u nás, tak napríklad ani v Nemecku nie je dostatok dopravného priestoru, ktorý by slúžil výhradne len pre cyklistov.
“Či už šoférujete, bicyklujete alebo chodíte pešo, cesta je pre každého.”
Luigi Ancona, DEKRA expert and accident researcher
Stovky kilometrov rýchlych cyklistických trás v okolí Kodane, Londýna a Flámska
Dánsko má v súčasnosti viac ako 60 cyklistických diaľnic pokrývajúcich celkovú vzdialenosť 850 kilometrov. Spájajú 29 obcí najmä v okolí hlavného mesta Kodaň. V Holandsku existuje 70 projektov pre cyklistické diaľnice v rôznych fázach od diskusie až po dokončenie – spolu okolo 1 000 kilometrov. Vo Veľkom Londýne sa očakáva, že cyklomagistrály prekonajú v predbežných záverečných etapách vzdialenosť 450 kilometrov a niektoré trasy už existujú. A v Belgicku je Flámsko priekopníkom cyklistickej diaľnice. Región sa už môže pochváliť 2700-kilometrovou sieťou s takmer 100 pripravovanými projektmi vo výstavbe alebo vo fáze plánovania. Trasy často vedú popri železničných tratiach, vodných cestách alebo diaľniciach – a sú výslovne určené ako medzimestské trasy. Sčítania ukázali, že po niektorých rýchlostných cestách prejde 8000 cyklistov za hodinu.
Pokiaľ ide o skutočnú realizáciu, Nemecko ešte nedospelo do tohto štádia: Hoci sa o viac ako 2 000 kilometroch cyklistických diaľnic diskutuje, plánuje sa alebo je vo výstavbe, dokončené sú len asi tri percentá. „Okrem rýchlej implementácie je kľúčové, aby boli cyklistické diaľnice integrované do holistickej regionálnej cyklistickej siete,“ uvádza Ancona.
Aj v Rakúsku je v prevádzke len niekoľko kilometrov cyklistických superdiaľníc, no do konca dekády sa to má zásadne zmeniť. Samotné Vorarlbersko a Dolné Rakúsko chcú vybudovať cyklistické diaľnice v celkovej dĺžke 200 kilometrov. Pre metropolitné oblasti sú už k dispozícii príslušné štúdie a prvé projekty sa realizujú vo Viedni.
Cyklodiaľnice sú lacnejšie ako diaľnice a cesty
Podľa dánskych prieskumov viedla sieť rýchlych cyklistických trás k 23-percentnému nárastu počtu cyklistov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím – a 14 percent z týchto ďalších cyklistov prešlo z áut na bicykle. Prirodzene, tieto čísla sú porovnané s investičnými nákladmi, ktoré sú podľa rakúskeho dopravného združenia VCÖ porovnateľne nízke: 11,1 km cyklistickej diaľnice stojí rovnako ako 2,5 km hlavnej cesty alebo 0,5 km diaľnice. Pred desiatimi rokmi belgickí vedci určili, že náklady na cyklistickú diaľnicu sa pohybujú medzi 300 000 až 800 000 eur za kilometer – v závislosti od zložitosti trasy.
Podľa Luigiho Anconu, výskumníka nehôd DEKRA, však verejné orgány nemôžu ignorovať skutočnosť, že cyklistické diaľnice musia byť udržiavané a spravované rovnako ako cesty pre autá: „Na jeseň treba odstraňovať opadané lístie, v zime sneh a ľad a možno aj výmole na jar – inak sa základná myšlienka bezpečnej, pohodlnej a udržateľnej alternatívy auta rýchlo zredukuje na absurditu.“
Či už na cyklistickej diaľnici alebo pri krátkej jazde v hustej mestskej premávke – cyklisti môžu robiť veľa, aby prispeli k vlastnej bezpečnosti, tvrdí Luigi Ancona, výskumník nehôd DEKRA. „V prvom rade je kľúčová technická bezpečnosť – brzdy, pneumatiky, odrazky a svetlá musia byť v poriadku. Ak sa o to neviete postarať sami, vezmite svoj bicykel do servisu k odborníkovi. K bezpečnosti na cestách výrazne pomôže aj prilba a nápadité, najlepšie reflexné oblečenie v tme. Podľa Anconu je nepochopiteľné, aký je v niektorých krajinách nízky počet cyklistov s prilbou. Pred 4 rokmi DEKRA realizovala prieskum ohľadom nosenia prilby vo veľkých európskych mestách. Výsledok? V Londýne nosí prilbu 60 percent cyklistov a kolobežkárov, v ďalších ôsmych mestách to bolo od jedného do 27 percent.
Ďalší problém: Používanie slúchadiel na počúvanie hudby alebo telefonovanie bez použitia rúk. „Zákonne sú oboje povolené, ale treba sa im za každú cenu vyhnúť,“ radí Ancona. „Najmä v mestskej premávke sú naše zmysly plne zamestnané úlohou šoférovania." Inými slovami: Nie všetko, čo je povolené, prispieva k vašej bezpečnosti. Platí to aj pre správanie sa na križovatkách, keď chce kamión alebo autobus odbočiť. „Napriek všetkej technológii vodiči v týchto vozidlách majú problém odhaliť cyklistov, ktorí sú hneď vedľa nich,“ hovorí výskumník nehôd a radí: „Nepredbiehajte veľké vozidlá, ale čakajte za nimi."
Podľa názoru Ancony je však najdôležitejšou radou vzájomná ohľaduplnosť. "Pretože či už šoférujete, bicyklujete alebo chodíte pešo, cesta je pre každého."