Kontrola senzorov asistenčných systémov vodiča

17. 4. 2024 Kontrola vozidla / Safety on the road

Keďže asistenčné systémy vodiča sú vo vozidlách čoraz rozšírenejšie, kto zabezpečuje ich nepretržitý a spoľahlivý výkon – dokonca aj pri desiatkach tisíc najazdených kilometrov?

Napriek tomu, že kontrola je neoddeliteľnou súčasťou životného cyklu každého vozidla, na celom svete existujú v lokálnych predpisoch značné rozdiely. Tak ako sa technológia automobilov v priebehu desaťročí vyvíjala, aj kontrola vozidiel sa musí prispôsobiť novému technologickému vývoju.
V EÚ už inšpektori v rámci všeobecnej kontroly kontrolujú viditeľné poškodenie alebo nesprávne opravy okolo senzorov asistenčných systémov vodiča,“ vysvetľuje Thomas Ost, zodpovedný za vývoj služieb v kontrole vozidiel v DEKRA. "Okrem toho sú zdokumentované všetky chyby alebo obmedzenia, ktoré sú uložené v pamäti porúch vozidla alebo sú zobrazené na prístrojovej doske." Na spoľahlivosť elektronických asistenčných systémov majú nepriamy vplyv aj komponenty vozidla, ako sú kolesá, pneumatiky, brzdy či riadenie, ktoré sú už desaťročia štandardom pri technických kontrolách. "Aj tie najlepšie asistenčné systémy sú zbytočné, ak brzdy nefungujú správne alebo sú opotrebované pneumatiky."

DEKRA vyvíja novú testovaciu metódu pre senzory

DEKRA však chce v budúcnosti ísť ďalej a je odhodlaná zabezpečiť, aby sa pri kontrolách venovala väčšia pozornosť rastúcemu množstvu technológií a softvérov vo vozidlách. „Vyvinuli sme demonštrátor, ktorý možno použiť na rýchle a efektívne testovanie senzorov asistenčného systému vodiča,“ hovorí Ost. Presnejšie povedané, ide o radarové senzory inštalované v mriežke chladiča alebo za nárazníkmi. Využívajú ich systémy núdzového brzdenia, systémy na udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu alebo tempomaty. Na vývoji demonštrátora sa podieľali Rohde a Schwarz a AVL DiTest. Je ho možné použiť na testovanie funkcie radarového snímača, keď vozidlo nie je v pohybe. Rohde & Schwarz navrhli simulačné zariadenie a AVL DiTest zabezpečil extrakciu údajov o vozidle.
Funguje to takto: simulačné zariadenie napodobňuje senzorom rôzne predmety, ako sú iné vozidlá, ľudia alebo predmety. Potom sa identifikuje vzdialenosť, smer pohybu a rýchlosť týchto objektov. Kontrolný technik má následne prístup k informáciám cez rozhranie diagnostiky vozidla a vidí to, čo vidí asistenčný systém vodiča. Pomocou tejto metódy je možné skontrolovať funkciu a správnu kalibráciu snímačov. Rohde a Schwarz navrhli simulačné zariadenie a AVL DiTest zabezpečil zber údajov o vozidle. DEKRA vyvinula všeobecnú koncepciu, špecifikovala požiadavky a zorganizovala celý proces.
"Snímače sú obzvlášť náchylné na opotrebovanie, nesprávne nastavenie a iné poškodenia," poznamenáva Ost. Popri simulácii sa počas testu testuje aj verzia softvéru. Ďalšou súčasťou testu je kontrola bezpečnostných mechanizmov na vylúčenie akejkoľvek manipulácie a kontrola obsahu dát v softvéri.
Tento vyvinutý princíp možno ľahko aplikovať aj na iné senzorové technológie. „Demonštrátor sme navrhli so špecifickým zameraním na radarové senzory, keďže sú v súčasnosti najbežnejším typom senzorov používaných vo vozidlách,“ pokračuje. "Na podobný prístup by boli vhodné optické kamery a v budúcnosti aj lidarové senzory."

Zameranie sa na softvér

Prístup DEKRA nie je jediným návrhom, o ktorom sa v súčasnosti medzi odborníkmi diskutuje. "Čo posúva našu technológiu dopredu je, že ju možno jednoducho integrovať napríklad do kontrol nastavenia svetlometov. Nie sú tu potrebné vysoké investície a ani veľa priestoru. Náš prístup - zameranie sa na senzorovú technológiu a softvér, nevyžaduje drahé vybavenie a ani nadmerné úsilie technika" hovorí Ost.
Okrem obyčajných regulačných aspektov si implementácia tohto prístupu vyžaduje určité zmeny vo vozidlách. „Tri namerané hodnoty – vzdialenosť, uhol pohybu a rýchlosť objektu – by mali byť ľahko dostupné štandardizovaným spôsobom, napríklad prostredníctvom zavedeného diagnostického rozhrania vozidla,“ vysvetľuje Ost. "Asistenčné systémy vodiča fungujú správne len vtedy, keď je vozidlo v pohybe, zatiaľ čo počas kontroly vozidlo stojí. Preto musí byť vozidlo schopné prejsť do testovacieho režimu." To by ovplyvnilo hlavne automobilových výrobcov. Chvíľu by trvalo, kým by sa funkcie implementovali do sériových vozidiel, keďže v Európe by sa museli prijať príslušné nariadenia na úrovni EÚ. Takéto prekážky však existujú pre všetky existujúce návrhy týkajúce sa budúceho testovania asistenčných systémov vodiča – nevyhnutným predpokladom je prístup k údajom vozidla.

Prezentácia projektu svetovým odborníkom

DEKRA a spomínaní partneri projektu v súčasnosti predvádzajú svoj prístup odborníkom z celého sveta. Test v určenej skúšobnej hale začne čoskoro. „Praktici, ktorí neboli zapojení do vývoja, potom systém otestujú na rôznych vozidlách,“ hovorí Ost. Spoločný projekt s FSD GmbH sa pripravuje aj v technologickom centre DEKRA v Klettwitzi v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko. FSD je poverený štátom vypracovať štandardizované špecifikácie inšpekcií pre všeobecné inšpekcie. V rámci projektu účastníci plánujú nesprávne zarovnať alebo inak zasahovať do senzorov asistenčných systémov vodiča v kontrolovanom prostredí, aby zistili, ako je ovplyvnená ich funkcia. Príčiny nesprávne nastavených senzorov siahajú od každodenných incidentov, ako je parkovanie, kamienky na čelnom skle až po nesprávne opravy. „V Klettwitzi budeme môcť zhromaždiť cenné poznatky o tom, aký stupeň poškodenia skutočne ovplyvní bezpečnosť a funkčnosť,“ uzatvára Ost.