Odpadové hospodárstvo: Na ceste k „Zero Waste“
V Európe existuje množstvo smerníc a nariadení, ktoré upravujú udržateľné nakladanie s odpadom a jeho likvidáciu. Ako však môžu firmy realizovať úplne bezodpadové hospodárenie? Špeciálna norma DIN pre koncept nulového odpadu, tzv, „ZERO WASTE“, poskytuje dokonalého sprievodcu.
Zameranie na riadenie udržateľnosti v prevádzkových procesoch naberá na sile. Čo by ste si napríklad mysleli o spoločnosti, ktorá spochybňuje svoj status quo a status svojich dodávateľov, pokiaľ ide o nakladanie s odpadom a recyklovateľnými materiálmi, aby dôsledne znižovala alebo eliminovala množstvo a potenciálne nebezpečenstvá odpadu? Spoločnosť, ktorá sa zaviazala k transparentnému využívaniu svojich zdrojov, predchádzaniu vzniku odpadu, opravám, opätovnému použitiu, kompostovaniu, fermentácii a recyklácii? Tento vizionársky koncept sa nazýva „zero waste“ a propaguje solídnu pridanú hodnotu pre spoločnosť a budúce generácie.
Spoločnosti sú zodpovedné za vlastnú likvidáciu odpadu
V správe o odpadovom hospodárstve zverejnenej v apríli 2023 nemecké spolkové ministerstvo pre životné prostredie, ochranu prírody, jadrovú bezpečnosť a ochranu spotrebiteľa (BMUV) odhaduje, že viac ako 3,6 milióna spoločností v Nemecku riadi vlastnú likvidáciu a recykláciu odpadu. Na druhej strane, presadzovanie trvalo udržateľného obehového hospodárstva predchádzaním vzniku odpadu a jeho recykláciou nie je úplne nový koncept. Koniec koncov, rámcová smernica Európskej únie o odpadoch (RSV EÚ (2018/851)) novelizovaná v roku 2018 vyžaduje, aby sa členské štáty pri implementácii smernice do vnútroštátnych právnych predpisov zaviazali konať práve takto. Je teda „zero waste“ nápad, ktorý možno uviesť do praxe?
Môže „nulový odpad“ slúžiť ako model pre udržateľné odpadové hospodárstvo?
„Zero waste“ je v princípe ideálny koncept, ktorý však môže slúžiť ako model pre udržateľné cykly. Konkrétnejšie ide o udržanie použitých zdrojov v kolobehu čo najdlhšie a minimalizovanie množstva nerecyklovateľného odpadu,“ vysvetľuje Andreas Biermann, vedúci logistiky, zásobovania a likvidácie v DEKRA Certification.
Biermann, ktorý v máji 1997 certifikoval svoje prvé zariadenie na nakladanie s odpadmi, nie je len priekopníkom v tomto odvetví. Ako odborník na odpadové hospodárstvo sa tiež aktívne podieľal na vývoji štandardu, ktorý môžu organizácie použiť na meranie a zlepšovanie sofistikovanosti ich odpadového a recyklačného manažmentu. Táto norma, publikovaná v máji 2021, sa nazýva DIN SPEC 91436. Oficiálny názov technického predpisu je „Referenčný model nakladania s prevádzkovým odpadom a recyklovateľnými materiálmi orientovaný na víziu „nulového odpadu“.
DIN SPEC je veľmi špecifický typ normy
Hľadanie tejto konkrétnej normy v súbore noriem Nemeckého inštitútu pre normalizáciu (DIN) by bolo márnym úsilím. Normy s dodatkom „SPEC“ (špecifikácia) vo všeobecnosti nie sú súčasťou súboru oficiálnych noriem DIN. Napriek tomu DIN SPEC vyzerá ako bežný štandard, znie ako bežný štandard a ponúka aj možnosť príslušnej certifikácie. Zásadný rozdiel oproti oficiálnym normám DIN je v tom, že SPEC nevyvíja samotný inštitút DIN, ale konzorcium účastníkov trhu zriadené špeciálne na tento účel. Hnacou silou „nulového odpadu“ bola medzinárodná obchodná skupina s 550 000 zamestnancami v 32 krajinách pôsobiacich v sektore maloobchodu s potravinami. Konzorcium okrem iných spoločností v sektore zahŕňalo Inštitút pre odpadové hospodárstvo a recykláciu na TU Drážďany, ako aj certifikáciu DEKRA. DIN na oplátku prevzala riadenie projektu a poskytla vlastné zdroje.
Holistický referenčný model: Čím sa riadi štandard
„Práca na norme DIN mala svoje vlastné pravidlá a výzvy. Samotný jazyk a odkazy na existujúce normy boli neuveriteľne zložité,“ spomína Biermann. Napriek svojej vizionárskej povahe má súbor pravidiel veľký a praktický význam. Čiastočne preto, že iniciujúca spoločnosť chcela štandard implementovať aj vo vlastných predajniach na medzinárodnej úrovni. Podľa Andreasa Biermanna sa práca na štandarde vyplatila. Jeho jadrom je holistický referenčný model, ktorý používateľom ponúka starostlivo vypracovanú príručku, pomocou ktorej možno nastaviť a navrhnúť potrebné organizačné procesy a štruktúry. Dokument sleduje nasledovnú postupnosť: Vyhýbanie sa využívaniu zdrojov má prednosť pred ich opätovným použitím, ich opätovné použitie má prednosť pred recykláciou a recyklácia má prednosť pred inými formami využitia, ako je fermentácia alebo kompostovanie. Vždy, keď je to možné, by sa malo úplne zabrániť skládkovaniu a spaľovaniu.
Kontrola reality: vízia „nulového odpadu“ môže naraziť na hranice systému
Norma má určité hranice, priznáva Andreas Biermann. Existujú druhy odpadu, ktoré sa jednoducho musia spáliť alebo ktoré sa nedajú recyklovať: Napríklad v nemocnici injekčné striekačky a obväzy používané pri každodennej starostlivosti o pacienta z právnych dôvodov vždy skončia v spaľovaní. A pre materiály, ako je karbón, ktoré sa používajú pri konštrukcii vozidiel a pri výrobe veterných turbín, stále neexistujú prostriedky na recykláciu materiálu vo väčšom meradle. Základom však je, že štandard funguje pre veľké množstvo spoločností.
Na podporu misie „nulového odpadu“ DEKRA certifikuje spoločnosti v súlade s normou DIN SPEC 91436 – to zahŕňa kontrolu dokumentov a audit na mieste, aby sa skontrolovalo, či materiálový cyklus spĺňa požadované normy.