Verejná doprava vs. Mikromobilita

03. 3. 2022

Ako sa mení doprava vplyvom pandémie?

Pandémia Covid-19 zmenila správanie ľudí v doprave. Počas prvej pandemickej vlny na jar 2020 sa verejná doprava takmer úplne zastavila. A zároveň individuálna mobilita prešla nevídaným rozmachom. Tento stav bude ešte nejaký čas trvať a to predstavuje nielen riziká ale aj príležitosti pre klímu a bezpečnosť.
11. marca 2020 sa svet zastavil. Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila Covid-19 za pandémiu. Svetové ekonomiky začali upadať, čo však malo aj jeden pozitívny následok: Pandémia spôsobila v prvej polovici roku 2020 nebývalý pokles globálnych emisií a emisií skleníkových plynov (GHG). Takýto veľký prepad nespôsobili ani svetová hospodárska kríza v roku 2008 ani ropná kríza v roku 1979. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 sa do atmosféry dostalo o 1 551 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2) menej. To predstavuje pokles o takmer 9 percent. Podľa správy klimatických vedcov vo vedeckom časopise Nature Communications samotné emisie skleníkových plynov v pozemnej doprave klesli o 40 percent (čo predstavuje pokles o 613,3 milióna ton CO2).
Na základe údajov o pohybe vedci zistili, že viac ako polovica svetovej populácie v apríli 2020 obmedzila cestovanie o viac ako 50 percent. Systémy verejnej dopravy prišli o dramatický počet cestujúcich. McKinsey Center for Future Mobility hlásilo o 70 až 90 percent menej cestovateľov. Hoci mestá ponechali verejnú dopravu v prevádzke, museli znížiť frekvenciu služieb a spojov, aby sa znížili náklady.
Tí, ktorí mohli, prešli na súkromnú dopravu, aby minimalizovali riziko infekcie. Pretože nie každý vlastní auto a mnohí poskytovatelia prepravných služieb obmedzili svoju činnosť na minimum, predaj bicyklov, elektrobicyklov a e-kolobežiek rapídne stúpol. Potvrdil to prieskum 5 000 obyvateľov veľkých amerických, čínskych a európskych miest, ktorý uskutočnila Boston Consulting Group (BCG). Podľa prieskumu sa predaj bicyklov v USA v marci 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zdvojnásobil. Európske mestá zaznamenali podobný vývoj. V Spojenom kráľovstve bol nárast predaja bicyklov v apríli 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 až 60 percent.

Mikromobilita a zvýšené nároky na priestor

Prázdne cesty a nový mix dopravy v cestnej premávke predstavovali nové výzvy. Vedci napríklad pozorovali rizikovejšie štýly jazdy medzi vodičmi automobilov a motocyklov kvôli nižšiemu objemu premávky. V dôsledku toho síce počet dopravných nehôd klesol, ale nie úmerne s objemom dopravy. Kalifornia napríklad hlásila o 50 percent menej vážnych zranení pri dopravných nehodách, zatiaľ čo objem dopravy v USA klesol v priemere o viac ako 60 percent.
Osobitnou výzvou spojenou so zvýšením individuálnej mobility (tzv. mikromobilita) bolo zosúladenie stúpajúceho počtu cyklistov a kolobežiek s bežnou premávkou. Mestá s cieľom zvýšiť bezpečnosť uzavreli niektoré ulice pre autá a zároveň znížili maximálnu povolenú rýchlosť v zónach zdieľaných automobilmi a cyklistami na 20 alebo 30 km/h. Ďalším riešením bolo vytvorenie cyklistických pruhov v oddelených jazdných pruhoch. „Mestá reagovali na zvláštnu situáciu a v súčasnosti monitorujú vplyv týchto opatrení na bezpečnosť cestnej premávky,“ hovorí Markus Egelhaaf, expert z Centra dopravných nehôd DEKRA. Bude však nejaký čas trvať, kým sa prejavia. To, ako bude automobilová doprava a mikromobilita v konečnom dôsledku vyvážená, sa ukáže až potom, čo pandémia ustúpi.

Iná situácia v nákladnej doprave.

Aj keď nákladná doprava kvôli zatváraniu tovární a problémom s dodávkami spočiatku upadla, online obchod prekvital po celom svete. Podľa výskumného ústavu Inrix doručili kuriérske, expresné a balíkové služby v špičkách až o 60 percent viac balíkov súkromným domácnostiam a komerčným podnikom. V Číne, v počiatočnom epicentre pandémie, maloobchod a veľkoobchod Carrefour hlásil šesťnásobný nárast dodávok tovaru do domu. Podľa Inrix sa nákladná doprava na jeseň takmer vrátila na svoje obvyklé úrovne.

Návrat k verejnej doprave?

Štáty po prvej vlne zmiernili obmedzenia verejného života i dopravy. To priviedlo ľudí späť do kancelárií, ale strach z nákazy zostáva veľký a počet cestujúcich vo verejnej doprave sa ešte stále nevrátil na úroveň spred krízy. Podľa BCG v závislosti od regiónu má 40 až 60 percent opýtaných v úmysle obmedziť v budúcnosti svoju závislosť na verejnej doprave, namiesto toho sa rozhodne ísť na bicykli, ísť pešo alebo šoférovať vlastné auto.
Tento vývoj má tiež vplyv na klímu. Ako uvádza vedecký časopis Nature Communications, od konca prvej pandemickej vlny v júni 2020 sa väčšina krajín vrátila k svojim predchádzajúcim úrovniam emisií CO2. Iba emisie skleníkových plynov generované dopravou zostávajú pod normálnymi úrovňami. Čína, prvá krajina, ktorá ukončila svoj lockdown, ukázala, že dopyt po bicykloch a zdieľaní bicyklov je stále vysoký. Pokiaľ ide o západnú Európu, výskumný ústav Inrix ukazuje, že do polovice júna 2020 mali osobné autá najazdených približne rovnaký počet kilometrov ako pred lockdownom.
Čo sa však stane, keď budú k dispozícii liečebné metódy a očkovanie proti Covid-19?
Podľa BCG sa v spoločnosti zníži dôraz na prevenciu infekcie a dôvera vo verejnú dopravu zažije návrat. Potvrdili to aj zistenia z Číny, kde sa cestujúci do konca roka 2020 opäť vo väčšom počte vracali k autobusom a vlakom. Napriek tomuto oživeniu zostal počet cestujúcich stále na približne 50 percentách predkrízovej úrovne. Ďalšie opatrenia môžu viesť k novej dôvere v bezpečnosť mestskej verejnej dopravy. Jednou z možností by boli služby digitálnej rezervácie, ktoré sa už testujú napríklad v Pekingu. K dôvere verejnosti by tiež mohlo prispieť zobrazovanie obsadenosti v reálnom čase, aby sa zabránilo preťaženiu zastávok.
Napriek tomu sa všetci odborníci zhodujú na tom, že osobné automobily a mikromobilita budú aj v budúcnosti naďalej hrať významnú úlohu. Aby sa zaistilo, že trvalé zvyšovanie individuálnej mobility nepovedie k dodatočnému zaťaženiu životného prostredia, Čína a EÚ vyzývajú predovšetkým na prechod k „zelenej“ doprave a teda k vozidlám s ekologickejšími pohonmi.

Dlhodobé vplyvy na správanie v oblasti mobility

V budúcnosti bude mnoho ľudí chcieť prekonať vzdialenosti kratšie ako 10 kilometrov buď pešo, alebo pomocou prostriedkov individuálnej mobility. Na zaistenie bezpečnosti týchto zmiešaných prúdov dopravy na našich cestách sú preto potrebné nové koncepty. Aby sa to dosiahlo, budú musieť okrem mýtneho systému v centre miest existovať aj dopravné zóny bez automobilov. Taktiež sa budú musieť realizovať aj stavby vozoviek pre mikromobilné druhy dopravy, ktoré budú závisieť od dopytu. V databáze Covid Mobility Works bolo v októbri 2020 uvedených viac ako 170 takzvaných iniciatív „otvorených ulíc“, kde sa bežné cestné komunikácie prevádzajú napríklad na pešie a cyklistické chodníky.
Účinky týchto opatrení na životné prostredie a bezpečnosť sú stále predmetom pozorovania. Dopravní experti v McKinsey Center for Future Mobility očakávajú, že opatrenia prijaté teraz prinesú v strednodobom horizonte zlepšenie, či už ide o pokles nehôd a nižšie znečistenie životného prostredia alebo zníženie zdravotných rizík. Medzinárodné dopravné fórum ITF odporúča mestám, aby sa na súčasnú núdzovú infraštruktúru pozerali ako na príležitosť. Môžu totiž dnes vytvoriť infraštruktúru, ktorú si chcú zachovať aj po pandémii.

Doprava na „poslednej míli“

S cieľom odbremeniť cesty od úžitkových automobilov sa bude v budúcnosti meniť aj doprava na „poslednej míli“ – teda na poslednom úseku cesty tovaru k zákazníkovi. Predpokladá sa využívanie dronov a iných automatizovaných vozidiel.